Minulost

Napiš svou minulost, kterou budeš mít uvedenou v profilu. Můžeš ji obohatit o obrázky. Minimální délka je 10 řádků ve Wordu (Arial 10).

 

Vaše Minulosti:

Minulost

MINULOST:
Narodila js se se čtyřmi sourozenci. Byla jsem nejtmavší a nejživější ze sourozenců. O vše jsem se se sourozenci prala. Vše bylo v pohodě dokud naše doupě nenašel mladý medvěd. Rodiče začlali bránit svou rodinu. Já byla zvědavá a snažila jsem se vykouknout ven, ale táta mě kopl na konec brlohu a já se tam zamotala do kořínků. Medvěd odhodil mé rodiče stranou a urval kus brlohu. Našel tam mé 4 sourozence jak se krčí u za vchodem. Mě ale nenašel protože jsem byla zamotaná vzadu. Zabil mé sourozence a sežral je. Rodiče je bránili. Medvědovi se vlk ale postavit nemůže. Snažili se ho zabít. Medvěd je ignoroval a odešel.
Když mě rodiče našli zamotanou vzadu tak byli štěstím bez sebe.
Když je si našli nový domov bylo zase vše v pohodě.
Když mi byl necelý rok, tak jsem se proháněla po okolí, v tu chvíli navštívili les lovci. Schoval jsem se v křoví a sledovala jejich dlouhé zbraně. Slyšela js výstřel poté vytí svého otce a pak jsem je kníkal a steskem a viděla jak vezou mé rodiče pryč. Snažila jsem se uhánět za vozem, ale jakmile jsem uslyšela výstřel zaleťela jsem do nejbližšího křoví. Od té doby je pro mě tento zvuk má slabina.
https://nd06.jxs.cz/585/336/573e927179_100210722_o2.jpg
Toulala jsem se lesem a snažila se přežít. Vzpomínala jsem na svou rodinu a na rady svých rodičů. Nejprve mi to nešlo. Nešlo mi jen tak přežívat.
Jenže ten den co mi odvezli rocldiče jsem zahlédla orla. Ten orel nademnou kroužil a ať jsem se pohla kam chtěla byl se mnou. Bála jsem se ho.
Poté jsem zjistila že je to můj přítel a on mi prozradol své jméno.
Nakonec jsem se naučila žít sama a orel mi pomáhal.
A jak jsem se toulala tak jsem se dostala do těchto končin a doufám že se mi bude zde dařit.
https://nd06.jxs.cz/104/976/410e3d59d7_99921507_o2.jpg

Re: Minulost

Dobře :)))

Minulost

Minulost:
Narodila jsem se se čtyřmi sourozenci. Já byla nejtmavší a nejživější vlče z vrhu. O vše jsem se prala. Otec vždy říkával: ,,No jo to je zase ten náš rváč."
Žili jsme si dobře, dokud naše doupě nenašel medvěd.
Rodiče okamžitě začali bránit své děti. Já byla velmi zvědavá a tak jsem se snažila vylézt a podívat se na toho medvěda. Otec mě stihl strčit dozadu brlohu a já se tam zamotala do kořínků, takže už jsem nemohla vylézt. Medvěd ale odhodil mé rodiče a urval kus brlohu takže našel mé 4 sourozence, kteří se tam krčili. Než rodiče stihli zasáhnout tak je medvěd rozsápal a sežral. Snažili se ho zabít, ale medvěd byl moc silný, bylo mu to už jedno a odešel. Nakonec našli mě úplňe vzadu brlohu jak jsem tam zamotaná.
Má zvědavost mi vlastně zachránila život.
Našli jsme si nový domov a byli jsme štastní dál.
Když mi byl necelý rok jen tak jsem pobíhala po okolí, jenže les navštívili lovci. Když jsem je uviďěla krčila jsem se ve křoví. Slyšela js výstřel

Re: Minulost

Toto je nepovedé. Platí ten novější příspěvek.

Minulosť

Ako malá som sa narodila do svorky ktorá mňa aj moju sestru Teneby nenávidela. Boli som jediné vĺčatá z vrhu. Matka pár dní po pôrode zomrela. Otec nám to vždy dával za vinu a dokonca sa nás niekedy pokúšal zabiť. Alfa proti tomu nič nemal kedže každému sme tam iba prekážali. A tak sa jedného dňa stalo toto: "Dnes sa vydajú všetky vĺčatá prvý krát sami do lesa!" zvolal Alfa a my sme na neho vystrašene pozreli. Náš otec ktorý stál za nami sa mierne pousmial - no nebol to úsmev ako 'Neboj sa všetko bude v poriadku' skôr 'Konečne sa ich zbavím'. Mala som chuť bežať a myslela som že sestra mala ten istý nápad. Avšak museli som tam sedieť a čakať na ďalšie informácie. "Odchod bude zajtra na svitaní!" zvolal. To nás dostalo úplne. "Vĺčatá sa zocelia!"dodal nakoniec a vlci začali nadšene vrčať. Zúfalo som sa pozrela na moju sestru, ktorá sa vedľa mňa triasla. Síce bola staršia o pár hodín no aj ona bola pravdepodobne vystašená tak ako ja. Otec nás odniesol do nory a potom odišiel. Snažila som sa zaspať ale nešlo to. Položila som hlavu na sestrin chrbát. Tiež nemohla zaspať. No jasné že nie. Kto by predsa mohol keby vedel čo strašné ho čaká na ďalší deň. Boli sme príliš vydesené na to aby sme spali. Nakoniec som uprostred noci zaspala a Teneby pravdepodobne tiež. Nespali sme však dlho. Hneď ako vyšlo slnko nás vlci vyhnali do lesa. "Do večera sa nevracajte! A ak prídete skôr, vyženieme vás znovu!" Všetci sme sa rozutekali rôznymi smermi. Ja som však ostala s Teneby, no po pár metroch behu sme sa oddelili. "T-Teneby?!" Vydesene som sa obzerala okolo ale svoju milovanú staršiu sestru som nevidela. Môj čuch ešte nebol dostatočne vyvinutý takže som ju nedokázala zacítiť. Bežala som proste v smere kde som aspoň dúfala že bude. Nepamätala som si cestu naspäť k svorke takže som bola sama. Stratená a zúfala. Utekala som a utekala. Nevnímala som okolie proste som utekala sa svojim nosom. Ani som si to neuvedomila a už bola tma. Nevidela som ani svoje labky, ale nevzdávala som sa. Bežala som ďalej až kým som uvidela svetlo. So slzami v očiach a jemným úsmevom som sa rozbehla smerom k svetlu. Zrazu som uvidela dve vysoké postavy. Rýchlo som zabrzdila a stála na mieste na pár sekúnd bez pohnutia. Potom som zacítila labku na svojom chrbte. Otočila som sa a uvidela som krásnu bielu vlčicu so zelenými očami. Jej smaragdové oči mi hľadeli priamo do duše a preto moje celé telo stuhlo ešte viacej. Hľadela som na jej priateľský úsmevešte asi 5 minút keď konečne vlčica prehovorila. "Nasleduj ma... pokiaľ nechceš umrieť," tento krát s vážnym pohľadom povedala. Ja som iba prikývla a ona sa otočila a bežala smerom hlbšie do lesa od toho svetla a dvoch vysokých postáv. Ja som utekala za ňou, no jej dlhé nohy boli omnoho rýchlejšie ako moje kratučké. Po chvíli som stratila jej stopu a nervózne som sa obzrela na okolo. Všade okolo mňa bolo ticho a ja som nevedala čo mám robiť. Zúfalo som si ľahla na zem a prikryla si oči labkami. "Už ma každý opustil... Najhoršie je že asi už nikdy nestretnem svoju sestru..." z očí sa jej začali liať prúdy vody. Odrazu som pocítila teplo na svojom líci. Akoby moje slzy boli oblízané niekým. Odkryla som si oči a uvidela tú istú vlčicu ako pred tým. "Neboj sa... ja ťa neopustím," priateľsky sa usmiala a pohladila ma. Menší pocit bezpečia a tepla prebehol cez moje telo. Usmiala som sa a prišla som bližšie k vlčici. Vedela som že nie je zlá... proste som to cítila. "Ja som Melody..." tichúčko som sa ozvala a pozrela sa do jej očí. Jej hrevý úsmev my roztopil srdce. "Ja som Saya," veselo povedala a jej tvár a priblížila k mojej. Zvedavo som sa na ňu pozrela a potom Saya povedala: "Poď so mnou. Viem že tvoja svorka ťa opustila a nechala umriet... ale ja ti chcem pomôcť!" Jej tvár bolá plná nádeje, "Ja viem že máš úžastné schopnosti, ktoré ti pomôžu v živote! Ale najprv ich musíš nájsť. A preto som tu ja!!! Chcem ti pomôcť nájsť tvoj potenciál." Zase sa usmiala a moje oči iba žiarili. "Môj... potenciál?" v tedy ma napadla myšlienka. "Myslíš že môžem opäť stretnúť svoju sestru?!" Vyskočila som na nohy a pozrela na bielu vlčicu. "Určite! Myslím že aj ona sa práve snaží len o to aby ťa opäť našla," zohla sa ku mne a na mojej tváry sa objavil žiarivý úsmev. Nasledovala som ju do jej brloha. Saya sa o mňa starala dobré 2 roky. Cenila som si to.. Konečne som našla niekoho komu na mne záležalo. Po tých 2 rokoch som sa konečne rozhodla že som pripravená a že môžem ísť na cestu za hľadaním svojej sestri. Poďakovala som sa Sayi za jej lásku a všetko čo pre mňa spravila. Pár sĺz skĺzlo po našich lícach a rozlúčili sme sa. Celý ďalší rok som putovala ku každému miestu, ktoré ma zaujímalo až som sa dotrepala na územie svorky Destiny. Srdečne ma privítali a ja som tu zostala. Nakoniec som sa tu stretla aj so svojou sestrou Teneby.

Minulosť

Ako malá som sa narodila do svorky ktorá ma nenávidela. Bola som jediné vĺča z vrhu. Matka pár dní po pôrode zomrela. Otec mi to vždy dával za vinu a dokonca sa ma pokúšal zabiť.Alfa proti tomu nič nemal.A tak sa jedného dňa stalo toto: "Dnes sa vydajú všetky vĺčatá prvý krát sami do lesa!" zvolal Alfa a ja som na neho neveriacky pozrela. Môj otec ktorý stál za mnou sa mierne pohol. Mala som chuť bežať. Avšak musela som sedieť. "Odchod bude zajtra na svitaní!" zvolal. To ma dostalo úplne. "Vĺčatá sa zocelia!"dodal nakoniec a vlci začali nadšene vrčať. Začalo mnou triasť. Otec ma odniesol do nory a potom odišiel. Snažila som sa zaspať ale nešlo to. Bola som príliš vydesená na to aby som spala. Nakoniec som uprostred noci zaspala. Nespala som však dlho. Hneď ako vyšlo slnko nás vlci vyhnali do lesa. "Do večera sa vráťte! A ak prídete skôr, vyženieme vás znovu!" skríkol a všetci sme sa rozbehli preč. Každý ale iným smerom. Po chvíli som zostala úplne sama....Zabudla som kade som išla, takže som sa vlastne stratila. Po pár dňoch som stretla mačku ktorá ma nakŕmila no žiaľ zomrela po pôrode. Jej mačiatka som sa snažila zachrániť. Dve som zobrala do tábora no tie mi zabila svorka. Zostalo mi jedno. O tom som sa naozaj starala. Raz sa stala zvláštna vec a mi sme sa spojili. Jedného dňa ma Alfa vyhnal. Nepovedal prečo, iba ma skoro zabil. Vlastne som teda utiekla. Bežala som ako som len vedela. Mala som asi tak pol roka. Starala som sa sama o seba a o Daniella. Tak som žila asi 3 roky. Raz som sa túlala len tak lesom a stretla som bielu vlčicu. Neodolala som a ozvala sa. Vlčica sa m predstavila a otvorila náruč. Ponúkla mi miesto v svorke. Chvíľu som sa obávala no strach ma prešiel. Zostala som spokojne v tejto svorke.Po čase som nadobudla magické schopnosti ohňa.

Re: Minulosť

Dobře ^^ :3

minulost

Tá noc! Tá zrada! Zradila nás vlastnú smečka! Bola tá najsvetlejšia noc keďže bol v lese požár.Já a moji súrodenci sme boli schovaní v brlohu.Na druhý deň tam prišli nejakí lidé.Podívala som sa na jednu babu a hneď medzi nami preskočil jiskra.Jejich matka nám dovolila u nich zůstat.Dala si ma k sebe do postele a obe sme spokojne usnuli.Uplinulo pár rokov a zo mňa už bola dospelá dáma.Má panička mi dala náramok ako dôkaz nášho přátelství.Ráno sme chodili na krátke prechádzky do parku, na futbalové ihrisko a občas sme si ten fodbal predsa len zahráli.Až do toho najhoršieho dňa som s ňou spala v posteli.Ale ... ako nás potom opustili v tom lese tak som sa vydala vlastnou cestou.Tři dni ma trvali ako som sa z toho dostala.Doufala som že nájdem svojich súrodencov a našla.Hned v tretí deň a teraz dúfam že sa tu presadím.

Přidat nový příspěvek

Tvůj e-mail

Pošli nám svůj e-mail, abychom tě mohli kontaktovat, kdyby se se stránkou cokoli stalo. E-mail budou znát pouze admininstrátoři (Elisa), takže se nemusíš bát.

Kontaktujte nás